省厅印发“双随机、一公开” 监管工…
?vaj?iarsko, oficiálne ?vaj?iarska konfederácia, je vnútrozemsky ?tát v západnej ?asti strednej Európy.[1] Na juhu hrani?í s Talianskom, na západe s Francúzskom, na severe s Nemeckom a na vychode s Rakúskom a Lichten?tajnskom. ?vaj?iarsko je geograficky rozdelené medzi ?vaj?iarsku plo?inu, Alpy a Juru; Alpy zaberajú v???iu ?as? územia, zatia? ?o v???ina z 9 miliónov obyvate?ov krajiny je sústredená na plo?ine, kde sa nachádzajú najv???ie mestá a hospodárske centrá vrátane Zürichu, ?enevy a Bazileja.[2]
?vaj?iarska konfederácia | |||||
| |||||
Národné motto: Unus pro omnibus, omnes pro uno (Jeden za v?etkych, v?etci za jedného) | |||||
?tátna hymna: Schweizerpsalm | |||||
![]() | |||||
Miestny názov | ? | ||||
?? dlhy | Schweizerische Eidgenossenschaft (nem.), Confédération suisse (fr.), Confederazione Svizzera (tal.), Confederaziun svizra (rom.), Confoederatio Helvetica (lat.) | ||||
?? krátky | Schweiz, Suisse, Svizzera, Svizra | ||||
Hlavné mesto | ?iadne (de iure) Bern (de facto) 46°57′?s.?. 7°27′?v.d. | ||||
Najv???ie mesto | Zürich | ||||
úradné jazyky | nem?ina, francúz?tina, talian?ina , rétoromán?ina
| ||||
?tátne zriadenie prezident viceprezident |
federácia Viola Amherd Karin Keller-Sutter | ||||
Vznik | 1. august 1291 | ||||
Susedia | Francúzsko, Nemecko, Lichten?tajnsko, Rakúsko, Taliansko | ||||
Rozloha ?? celková ?? voda (%) |
? 41 285?km2?(132.) ? 1 734?km2 (4,2?%) | ||||
Po?et obyvate?ov ?? odhad (2018) ?? s?ítanie (2024) ?? hustota (2018) |
? 8 508 898 (100.) 9 048 900 207/km2 (68.) | ||||
HDP ?? celkovy ?? na hlavu (PKS) |
2018 709 mld. $ (19.) 64 988 $ (9.) | ||||
Index ?udského rozvoja (2017) | 0,944 (2.) – vysoky | ||||
Mena | ?vaj?iarsky frank (CHF) | ||||
?asové pásmo ?? Letny ?as |
CET/SE? (UTC+1) CEST/LSE? + 1 (UTC+2) | ||||
Medzinárodny kód | CH | ||||
Medzinárodná poznávacia zna?ka | CH | ||||
Internetová doména | .ch | ||||
Smerové telefónne ?íslo | +41 | ||||
![]() Interaktívna?mapa
|
Súradnice: 46°47′55″S 8°13′55″V? / ?46,798562°S 8,231973°V
?vaj?iarsko má korene v Starej ?vaj?iarskej konfederácii, ktorá vznikla v neskorom stredoveku po sérii vojenskych úspechov proti Rakúsku a Burgundsku; za zakladajúci dokument krajiny sa pova?uje Spolková listina z roku 1291. Nezávislos? ?vaj?iarska od Sv?tej rí?e rímskej bola formálne uznaná Vestfálskym mierom v roku 1648. ?vaj?iarsko od 16. storo?ia zachováva politiku ozbrojenej neutrality a od roku 1815 neviedlo medzinárodnú vojnu. Do Organizácie Spojenych národov vstúpilo a? v roku 2002, ale vedie aktívnu zahrani?nú politiku, ktorá zah?ňa ?astú ú?as? na budovaní mieru.[3]
?vaj?iarsko je rodiskom ?erveného krí?a a sídli tu v???ina vyznamnych medzinárodnych in?titúcií vrátane WTO, WHO, ILO, FIFA a OSN. Je zakladajúcim ?lenom Európskeho zdru?enia vo?ného obchodu (EZVO), ale nie je sú?as?ou Európskej únie (Eú), Európskeho hospodárskeho priestoru ani eurozóny; zú?astňuje sa v?ak na jednotnom európskom trhu a schengenskom priestore. ?vaj?iarsko je federatívna republika zlo?ená z 26 kantónov, pri?om federálne orgány sídlia v Berne.[pozn 1]
?vaj?iarsko je jednou z najrozvinutej?ích krajín sveta s najvy??ím nominálnym bohatstvom na dospelú osobu[4] a ?smym najvy??ím hrubym domácim produktom (HDP) na obyvate?a.[5][6] Od roku 2021 je na prvom mieste v indexe ?udského rozvoja a dosahuje vysoké vysledky aj vo viacerych medzinárodnych ukazovate?och vrátane hospodárskej konkurencieschopnosti a demokratickej správy vecí verejnych. Mestá ako Zürich, ?eneva a Bazilej patria k najvy??ím z h?adiska kvality ?ivota,[7][8] hoci s jednymi z najvy??ích ?ivotnych nákladov.[9]
Má ?tyri hlavné jazykové a kultúrne oblasti: nemecky, francúzsky, taliansky a roman?sky. Hoci v???ina ?vaj?iarov hovorí nemecky, národná identita je pomerne súdr?ná, preto?e má korene v spolo?nom historickom pozadí, spolo?nych hodnotách, ako je federalizmus a priama demokracia,[10] a alpskej symbolike.[11] ?vaj?iarska identita presahuje hranice jazyka, etnickej príslu?nosti a nábo?enstva, ?o vedie k tomu, ?e ?vaj?iarsko sa ozna?uje sk?r ako Willensnation ("národ v?le") ne? ako národny ?tát.[12] Vzh?adom na jazykovú rozmanitos? je ?vaj?iarsko známe pod viacerymi rodnymi menami: Schweiz (nem?ina); Suisse (francúz?tina); Svizzera (talian?ina); a Svizra (rétoroman?ina). Na minciach a známkach sa namiesto hovorenych jazykov pou?íva latinsky názov Confoederatio Helvetica - ?asto skracovany na "Helvetia".
Názov a etymológia
upravi?Dlhé názvy pou?ívané vo francúz?tine, talian?ine a ?vaj?iarskej rétoromán?ine znamenajú doslova ?vaj?iarska konfederácia, zatia? ?o nemecky názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená doslova ?vaj?iarske prísa?né spojenectvo. Conf?deratio Helvetica (doslova Helvétska konfederácia) je latinsky tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, pou?ívany popri niektorom zo ?tyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (CH, resp. ch) je pou?ívaná ako ?vaj?iarsky medzinárodny kód, kód motorovych vozidiel a ako internetová doména.
Pomenovanie ?tátu má základ v názve mesta aj kantónu Schwyz, ktory ako prvy získal nezávislos? a stal sa politickym jadrom krajiny. Názov pochádza pravdepodobne zo staronemeckého pomenovania ?suedan“ (vypa?ova?, kl?ova?). V antickom období bola krajina známa pod názvom Helvetia (pod?a kmeňa Helvétov).[13]
Dejiny
upravi?Starovek a stredovek
upravi?V staroveku obyvali územie dne?ného ?vaj?iarska keltskí Helvéti, vychodnú ?as? Rétorománi, ktorí ju obyvajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V 1. storo?í bolo územie obsadené Rimanmi, ktorí vytvorili dve provincie (Helvétia, Raetia). V 5. storo?í územie dobyli germánski Allemani, západnú ?as? Burgundi. V 6. storo?í sa stáva územie sú?as?ou Franskej rí?e. Verdunskou zmluvou v roku 543 sa stalo sú?as?ou Nemecka.[13]
V 13. storo?í oslobodzovacie snahy prejavili kantóny Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré v roku 1291 vytvorili obranny spolok. Polo?ili tak základy budúceho spolkového ?tátu (najstar?ej spolkovej republiky na svete). Nesk?r sa ako dátum vzniku starej federácie ur?il 1. august 1291 a tento dátum sa stal národnym sviatkom. Op?tovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v bitkách pri Sempachu (1386) a N?felse (1388). Federácia postupne dobyla ?al?ie územia Habsburgovcov: Aargau (1415) a Thurgau (1460), ktoré sa za?ali nazyva? Poddanské krajiny alebo aj Spolo?né panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili: Oberwallis (za?iatok 15. storo?ia), St. Gallen (1454) a rétske spolky (1497/98).
V?aka ví?azstvám nad Karolom Smelym, burgundskym vojvodom, v rokoch 1476?–?1477 v bitkách pri Grandsone, Murtene a Nancy za?ala federácia novú expanziu. K ?vaj?iarsku sa pripojili: Unterwallis (1476), Freiburg a Solothurn (1481), Schaffhausen a Bazilej (1501) a Appenzell (1513). Táto federácia pretrvala po?as takmer celého 15. storo?ia (hoci Zürich bol vylú?eny z konfederácie v ?tyridsiatych rokoch 15. storo?ia pre územny spor) a viedla k vyznamnému rastu sily a bohatstva federácie, najm? v?aka úspechom ?vaj?iarskych ?oldnierov. Bazilejsky mier v roku 1499 znamenal definitívne odtrhnutie ?vaj?iarska od Nemecka.
Roku 1513 mala Stará konfederácia u? 13 ?lenov: Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zurich, Zug, Glarus, Bern, Freiburg, Solothurn, Bazilej, Schaffhausen a Appenzell. Tradi?ne sa zoznam ?vaj?iarskych kantónov usporadúva tak, ?e najsk?r sa uvádza práve tychto osem kantónov (tzv. Staré kantóny, mestské ?táty sa ?asom zmenili na kantóny spolu so svojím okolím) nasledovanych v zozname kantónmi, ktoré pristúpili k federácii po roku 1481 v historickom poradí.
Novovek
upravi?V 16. storo?í sa roz?írilo reformné hnutie a nábo?enské vojny ekonomicky zoslabili krajinu. úspech reformácie vo ?vaj?iarsku, vedenej najm? Jánom Kalvínom a Ulrichom Zwinglim, viedol k ob?ianskej vojne medzi katolíkmi a protestantmi v rokoch 1529 a 1531. Násilie medzi katolíckymi a protestantskymi kantónmi pretrvávalo i na?alej a vyústilo do bitky pri Villmergene v roku 1656 a 1712. V roku 1506 pápe? Július II. za?al na svoju ochranu pou?íva? ?vaj?iarsku gardu, ktorá ochraňuje ka?dého pápe?a a? do sú?asnosti. Federácia so svojou poves?ou nepremo?ite?nosti, získanou po?as mno?stva ví?aznych vojen, utrpela prvú porá?ku vo vojne proti Francúzsku v bitke pri Marignane v roku 1515, ?ím sa zastavila jej expanzia. Od tohto roku sa ?vaj?iarsko za?alo správa? ako neutrálny ?tát.
Vestfálsky mier v roku 1648 medzinárodne uznal suverenitu ?vaj?iarska. Po?as napoleonskych vojen sa ?vaj?iarsko ocitlo pod patronáciou Francúzska. V roku 1798 obsadilo krajinu Francúzsko a vytvorilo Helvétsku republiku, v roku 1803 vnútil Napoleon ?vaj?iarsku novú ústavu, ktorá obnovila ?vaj?iarsku nezávislos?. Viedensky kongres, ktory sa konal po porá?ke Napoleona, v roku 1815 úplne obnovil nezávislos? ?vaj?iarska a garantoval jeho neutralitu (tzv. ve?ná neutralita). V tomto roku sa ?vaj?iarsko naposledy roz?írilo a to získaním kantónov Valais, Neuchatel a ?eneva.
V roku 1847 op?? vypukla vojna medzi katolíckymi a protestantskymi kantónmi (Sonderbundská vojna), ktorú vyvolala dohoda siedmich katolíckych konzervatívnych kantónov v Sonderbunde. Vojna trvala menej ako mesiac a zahynulo po?as nej menej ne? 100 ?udí. Ak neprihliadame na nieko?ko neskor?ích vzbúr, i?lo o posledny vojensky konflikt na území ?vaj?iarska.
V roku 1848 bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá zmenila dovtedaj?í spolok suverénnych kantónov na unitárny spolkovy (federálny) ?tát. V roku 1874 bola ústava revidovaná. V ústave bola definovaná federálna zodpovednos? napríklad za obranu (do roku 1848 mal ka?dy kantón vlastnú armádu), obchod ?i právne zále?itosti. ústava krajiny bola roku 1891 op?? revidovaná, novelou sa obmedzili niektoré nezvy?ajné prvky priamej demokracie, ktoré sú v porovnaní s ostatnymi krajinami sveta jedine?né i v sú?asnosti.
Moderná doba
upravi?V obidvoch svetovych vojnách bolo ?vaj?iarsko neutrálne. Po prvej svetovej vojne sa ?eneva stala sídlom Spolo?nosti národov. Po druhej svetovej vojne v?ak ?vaj?iarsko do OSN nevstúpilo. Miestne územie sa stalo sídlom mnohych medzinárodnych in?titúcií, v roku 1864 napríklad ?erveného krí?a, Medzinárodného olympijského vyboru alebo ?enevskej konferencie. ?vaj?iarsko bolo ?lenom Spolo?nosti národov od roku 1920, v roku 1963 sa stalo ?lenom Rady Európy a v roku 2002 ob?ania ?vaj?iarska v referende 55% v???inou hlasov súhlasili so vstupom krajiny do OSN. Krajina sa ako jedna z poslednych stala ?lenom OSN 10. septembra 2002.
?vaj?iarsko ostalo neutrálne aj po?as druhej svetovej vojny, a to aj napriek hrozbe ohlasovanej a o?akávanej nemeckej intervencie. Mohutná mobilizácia ?vaj?iarskej armády pod vedením generála Henriho Guisana je ?asto uvádzaná ako rozhodujúci faktor, ktory zabránil nemeckej intervencii. Sú?asní historici zistili, ?e ?al?ím faktorom mohol by? aj nepreru?eny obchod ?vaj?iarskych bánk s nacistickym Nemeckom. V priebehu vojny vyrazne vzrástla hospodárska konjunktúra (vyroba a vyvoz zbraní do Nemecka, prílev zlata a inych aktív do bánk a i.).
Volebné právo aj pre ?eny bolo prvykrát prijaté 1. februára 1959 v kantóne Vaud, 27. septembra v Neuchateli a 6. marca 1960 v ?eneve. V roku 1971 ?vaj?iari v referende schválili volebné právo pre ?eny aj na federálnej úrovni. V roku 1990 prijal volebné právo pre ?eny aj posledny kantón?– Gemegix-Innerrhoden, ktory bol k tomu prinúteny ?vaj?iarskym najvy??ím súdom 27. novembra, ke? volebné právo pre ?eny schválil rok predtym kantón Appenzell?–?Ausserrhoden (30. apríla 1989). V roku 1979 sa krajina roz?írila o ?al?í kantón?–?Jura, ke? rok predtym ?vaj?iari v referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern. 18. decembra 1998 schválil ?vaj?iarsky parlament novú ústavu, ktorú ob?ania prijali v referende 18. apríla 1999. ústava vstúpila do platnosti 1. januára 2000.
?vaj?iarsko nie je ?lenom Európskej únie, hoci sa o ?lenstvo v Eú uchádzalo v máji 1992, no ob?ania krajiny v referende vstup do Eú odmietli. Napriek tomu sa ?vaj?iarske právo prisp?sobuje európskemu, ke??e krajina podpísala s Eú mno?stvo bilaterálnych zmlúv. ?vaj?iarsko je spolu so susednym Lichten?tajnskom ?lenom EFTA. Obe krajiny sú enklávou v priestore Eú. 5. júna 2005 ?vaj?iari 55% v???inou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny k Schengenskej zmluve.
Politika
upravi??vaj?iarsko je parlamentná spolková republika na ?ele s prezidentom. Pre ?vaj?iarsko je charakteristicky politicky systém, aky nenájdeme nikde inde na svete.
Dvojkomorovy ?vaj?iarsky parlament, Federálne zhroma?denie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavnym nosite?om moci. Obe komory, Rada ?tátov a Národná rada, majú vo v?etkych oh?adoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-?lenná Národná rada je volená s?asti pomernym systémom a s?asti v???inovym na ?tyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ?eny, na kantonálnej a? od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebny súhlas oboch kom?r parlamentu. Parlament v?ak nehlasuje o d?vere k vláde.
?lenovia 46 ?lennej Rady ?tátov (po dvoch z ka?dého kantónu a po jednom z byvalych polovi?nych kantónov) sú volení priamo v ka?dom kantóne v???inovym systémom, kym poslanci dvesto-?lennej Národnej Rady sú volení priamo pod?a systému pomerného zastúpenia. ?lenovia oboch kom?r sú volení na 4 roky. Cez referendá m??u ob?ania pripomienkova? ka?dy zákon schváleny Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predklada? dodatky k federálnej ústave, ?o robí zo ?vaj?iarska priamu demokraciu.
Pod?a ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodova? o v?etkom, ?o nie je priamo podriadené federácii. Majú zna?né prvky suverenity.
Vykonná moc le?í v rukách sedem?lennej Spolkovej rady. Na jej ?ele stojí de iure prezident, voleny ka?doro?ne Federálnym zhroma?dením spomedzi ?lenov Spolkovej rady.
V období rokov 1959?–?2003, si ?tyri ?vaj?iarske strany rozdelili posty v Spolkovej rade nasledovne: dvaja kres?anskí demokrati (CVP/PDC), dvaja sociálni demokrati (SPS/PSS), dvaja liberáli (FDP/PRD), a jeden ?udovec (SVP/UDC). Napriek tomu, ?e toto rozdelenie postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodr?iavajú. Od roku 2003, kedy ?vaj?iarska ?udová strana (SVP/UDC) vyhrala vo?by, má v Spolkovej rade dva posty, kym kres?anskí demokrati len jeden.
Najvy??ou súdnou in?tanciou je Spolkovy súd v Lausanne, ktory je oprávneny k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Ka?dy kantón má toti? vlastnú ústavu, právne predpisy a ?truktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou ?iasto?ne lí?ia.
Administratívne ?lenenie
upravi??vaj?iarska konfederácia je administratívne zlo?ená z 26 kantónov:
|
[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatnych v hornej snemovni ?vaj?iarskeho parlamentu nie dvoch, ale len jedného zástupcu.
Vo ?vaj?iarskej ústave, platnej od 29. mája 1874 do 31. decembra 1999, bolo v ?lánku 1 ako kantóny menovanych 23 kantónov, pri?om tri ozna?ené sa ?alej delili na polkantóny. V ústave schválenej 18. decembra 1998 parlamentom a 18. apríla 1999 ob?anmi v referende, je v ?lánku 1 menovanych u? v?etkych 26 kantónov. Napriek tomu majú tzv. polkantóny v Rade ?tátov (horná komora parlamentu) len po jednom zástupcovi, kym ostatné kantóny po dvoch. Inak v?ak majú rovnaké právomoci ako ostatné kantóny.
Populácia kantónov je medzi 15 000 obyvate?mi v kantóne Appenzell Innerrhoden a 1 253 500 v Kantóne Zürich, rozloha kantónov od 37?km2 v Kantóne Bazilej-mesto a 7?105?km2 (Graubünden). Kantóny sú zlo?ené z 2 889 obcí.
Vo ?vaj?iarsku sa nachádza enkláva Campione d’Italia, ktorá je sú?as?ou Talianska (z ktorej sa v?ak dá dosta? lo?ou po Luganskom jazere, odde?ujúcom ?vaj?iarske územie od zvy?ku krajiny, do Talianska) a enkláva Büsingen (Bádensko-Württembersko), ktorá je sú?as?ou Nemecka.
V???ie kantóny sa delia na okresy. V niektorych oblastiach sú obce nezávislé od kantonálnych úradov. Do p?sobnosti kantónov patria napríklad vykon spravodlivosti, ?kolstvo a zdravotníctvo.
Kantóny pod?a pristúpenia k únii
upravi?- 1291?–?? Uri, ? Schwyz, Unterwalden (polkantóny ? Unterwalden ob dem Wald a ? Nidwalden nid dem Wald)
- 1332?–?? Luzern
- 1351?–?? Zurich
- 1352?–?? Glarus, ? Zug
- 1353?–?? Bern
- 1481?–?? Fribourg, ? Solothurn
- 1501?–?? Basel-mesto a ? Basel-vidiek, ? Schaffhausen
- 1513?–?? polkantóny Appenzell Ausserrhoden a ? Appenzell Innerrhoden
- 1803?–?? St. Gallen, ? Graubünden, ? Aargau, ? Thurgau, ? Ticino, ? Vaud
- 1815?–?? Valais, ? Neuchatel, ? ?eneva
- 1979?–?? Jura
Geografia
upravi??vaj?iarsko so svojou územnou rozlohou 41?000?km2 patrí medzi men?ie európske ?táty. Povrch má najhornatej?í zo v?etkych ?tátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: ?vaj?iarska Jura, ?vaj?iarska plo?ina a ?vaj?iarske Alpy. Na území ?tátu sa nenachádzajú ?iadne ní?iny.[14]
?vaj?iarska Jura je úzke, 250?km dlhé vápencové pohorie s vy?kou a? 1?700?m?n.?m. Jura sa od álp odde?uje ju?ne od ?enevského jazera a tiahne sa oblúkom pozd?? hranice s Francúzskom. Pokryva zhruba 10?% územia krajiny.
Pohorie ?vaj?iarske Alpy tvoria viac ne? tri p?tiny (57?%) územia krajiny, patria preva?ne k Západnym Alpám. Tiahnu sa preva?ne v od juhozápadu k severovychodu. Rozde?ujú sa na severné a ju?né pásmo. Severnú ?as? ?vaj?iarskych álp tvoria Bernské Alpy na západe a Glarnské Alpy. Ju?nú ?as? tvoria Penninské Alpy, Ticinské Alpy a Bündnerské Alpy. Centrom ?vaj?iarskych álp je masív sv. Gottharda. Najvy??ím ?títom ?vaj?iarskych álp je Dufourspitze (Dufourov ?tít 4?634?m?n.?m.). Pramenia tu viaceré európske rieky: Aare, Ryn, Rh?na ?i Inn.
?vaj?iarska plo?ina pokryva asi 37?% územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi ?enevskym a Bodamskym jazerom. V jej centre le?í mesto Bern. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli p?sobením ?adovca. Táto pahorkatina je hospodárskym centrom krajiny.
Podnebie a vodstvo
upravi?V podnebí sa prejavuje v???í vplyv Atlantického oceánu. Alpy predstavujú vyrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickym a teplym podnebím stredomorskym. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5?°C. Na celom území je dostatok zrá?ok (2?400?mm ro?ne), ktoré sú vo ve?horskych vy?kach aj v lete snehové. Nad sne?nou ?iarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokryvky. Najteplej?ie oblasti sú na juhu a juhozápade.[14]
Vodné toky patria k alpskému typu. Najdlh?ia rieka je Ryn, ktoré je d?le?itá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najv???í prítok z územia ?vaj?iarska je rieka Aare (295?km dlhá). Pramení tu aj ve?ká rieka Rh?na. Pre re?im vodnych tokov majú ve?ky vyznam horské ?adovce. Ve?ky spád riek vyu?ívajú po?etné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny v?etkej elektrickej energie.
Prírodnymi klenotmi ?vaj?iarska sú jazerá (je ich vy?e 2000), vyp?ňajú ?adovcové doliny. Najv???ie je ?enevské (347?km2), ?alej Neuchatelské (216?km2), Bodamské (171?km2) a Vierwaldstattské (114?km2). Z ?al?ích jazier sú známe Züri?ské (89?km2) a najvy??ie polo?ené ?vaj?iarske jazero Thunské (48?km2). ?vaj?iarsku patrí aj ?as? pohrani?nych jazier s Talianskom (napr. Luganské).[13]
Fauna a flóra
upravi??vaj?iarsku flóru mo?no zatriedi? do troch pásiem, pod?a nadmorskej vy?ky v ktorej sa vyskytuje.
- Do nadmorskej vy?ky 600?m?n.?m. (na juhu a? 800?m?n.?m.) prevládajú zmie?ané lesy. V tomto pásme sa darí aj vínnej réve a v najju?nej?om kantóne?Ticino?aj subtropickym rastlinám: figovníky, palmy, mand?ovníky a iné.
- Do vy?ky 1?200?m?n.?m. rastú listnaté lesy (buky, duby, javory) a od tejto vy?ky ihli?naté lesy (jedle, smreky, smrekovce, borovice, limby). V lesoch hojne rastú r?zne druhy húb.
- Vo vy?ke 1?600?– 2?300?m?n.?m. vzácne rastie kosodrevina a nad tymto pásmom u? len trávy, mach, li?ajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvlá?tnos?ou ?vaj?iarska je aj minimálny vyskyt buriny.
Vo ?vaj?iarsku ?ijú kamzíky, svi?te, zajace, vysoká a srn?ia zver, diviaky, orly, supy a sokoly. Na juhu ?vaj?iarska ?ijú aj hady, ja?terice, rysy a dokonca aj kozoro?ce. V horskych potokoch a jazerách ?ijú mnohé druhy ryb, najpo?etnej?ie sú pstruhy. V ni??ích polohách v lesnom pásme ?ije rys ostrovid a divá ma?ka. Lesy pokryvajú len asi ?tvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmen?ova? ich rozloha.
Ochrana prírody a ?ivotného prostredia je v popredí záujmu ?tátu, ale aj starostlivosti v?etkych obyvate?ov. Najstar?í (a sú?asne druhy najstar?í v Európe) je jediny ?vaj?iarsky národny park (169?km2) zalo?eny v roku 1914, le?iaci v Engadine v povodí horného Innu. Na území ?tátu sa nachádza mno?stvo prírodnych rezervácií (napr. K?rpf, Derborence a i.).
Ekonomika
upravi??vaj?iarsko patrí k najvyspelej?ím a najbohat?ím ?tátom sveta s vysokou ?ivotnou úrovňou obyvate?stva. Má prosperujúcu, stabilnú a modernú trhovú ekonomiku s HDP, ktoré je vy??ie ako HDP ve?kych západoeurópskych krajín. Je bankovym a finan?nym centrom sveta. ?vaj?iarsko oplyva kvalifikovanymi pracovnymi silami, ktoré sa ?pecializujú na vyrobu materiálovo náro?nych vyrobkov.[15]
Na ?truktúre HDP sa podie?a po?nohospodárstvo (0,7?%), priemysel (25,6?%) a slu?by (73,7?%). Najviac ekonomicky aktívnych obyvate?ov je zamestnanych v slu?bách (76,9?%), potom v priemysle (19,8?%) a najmenej v po?nohospodárstve (3,3?%).[16] Pracovná sila tvorí 5,159 milióna miestnej populácie. Nezamestnanos? dosahuje 4,2?% (k roku 2022).[16] Intenzívna po?nohospodárska produkcia, prosperujúca priemyselná malovyroba a turistika priná?ajú krajine ve?ké príjmy. Variabilná ekonomika prispela k tomu, ?e ?vaj?iarsko je mimoriadne rozvinutou krajinou.[15]
Po dlhé obdobie dvadsiateho storo?ia bolo ?vaj?iarsko najbohat?ím ?tátom Európy s nie zanedbate?nym náskokom. Ale od za?iatku dev??desiatych rokov sa jeho rast spoma?oval tak, ?e v roku 2005 kleslo na ?tvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, ?o sa tyka HDP na ob?ana v PKS, za írsko, Dánsko a Nórsko. ?vaj?iarsko je ?lenom EFTA. Zákonom uznávanou menou je ?vaj?iarsky frank.
Po?nohospodárstvo
upravi?V po?nohospodárstve prevláda ?ivo?í?na vyroba, najm? chov hov?dzieho dobytka na mlieko. Je roz?íreny na horskych lúkach a pasienkoch. V teplej?ích mesiacoch sa hov?dzí dobytok, ovce a kozy pasú na bohatych pastvinách horskych oblastí a v zime schádzajú do dolín. V hornatom teréne v?bec nie je jednoduché obrábanie p?dy, ale úrodné doliny a vo ve?kom vyu?ívajú. Najúrodnej?ie p?dy pre rastlinnú vyrobu sú na ?vaj?iarskej plo?ine. Najviac sa pestujú obilniny (p?enica, ja?meň), zemiaky a cukrová repa. Zvlá?tnos?ou je, ?e taky hornaty ?tát, akym je ?vaj?iarsko, vyniká v pestovaní ovocia.[14] Na teplej?ích a na juh odvrátenych horskych svahov sa pestuje aj vini?. Krajina je preto známa produkciou vína z oblasti ?enevského jazera.[17]
Priemysel
upravi??vaj?iarsko nemá takmer ?iadne nerastné suroviny. V?etky potrebné suroviny, vrátane fosílnych palív, farebnych kovov a dreva, sa dová?ajú. Priemysel sa preto zameriava na vyrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vy?adujú vysoko odbornú prácu. Je to najm? presné strojárstvo (vyroba hodiniek zna?ky Rolex, ?perkov, meracích a optickych prístrojov, písacích a po?íta?ovych strojov, elektronika). Ka?dy rok sa vyvá?a a? 50 miliónov kusov hodiniek. D?le?ité postavenie má aj vyroba liekov. Potravinárstvo spracúva mlieko na kvalitné syry (presláveny ementál) a vyrába svetoznáme ?okolády (najv???ie podniky Nestlé a Jacobs-Suchard). V?etky tieto vyrobky ?vaj?iarsko aj vyvá?a.[14]
Doprava, slu?by a cestovny ruch
upravi?Vo ?vaj?iarsku je ve?mi rozvinutá cestná aj ?elezni?ná dopravná sie?. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen dia?nice, ale aj regionálne cesty ni??ích kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je sná? do ka?dej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po ?astych mostoch, ale najm? cez mnohé tunely, ktorych je sná? najviac v celej Európe. ?elezni?ná doprava je známa pohodlnos?ou, rychlos?ou a najm? presnos?ou. Nezabudnute?nym zá?itkom je cesta známymi Alpskymi expresmi. Po mnohych roz?ahlych jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.
Finan?né slu?by sú ?ivotne d?le?ité pre ?vaj?iarske hospodárstvo. Bankárov sem lákajú liberálne bankové zákony a politická stabilita.[15] ?vaj?iarske banky a pois?ovne patria k najvyznamnej?ím na svete, preto?e cez ne prechádza mnoho obchodnych operácií. ?tát profituje z bankového tajomstva, ktoré bolo uzákonené v roku 1934. Kritici tvrdia, ?e pomáha kry? aj ?edú ekonomiku v mnohych krajinách sveta. Okrem toho ve?a domácich aj zahrani?nych firiem umiestnilo v krajine helvétskeho krí?a svoje vyskumné a vyvojové centrá.[17] K známym vedcom ?ijúcim vo ?vaj?iarsku patril Albert Einstein, ktory sa do krajiny pris?ahoval roku 1895.
Moderná doprava a vysoká úroveň slu?ieb vytvárajú ve?mi dobré podmienky pre cestovny ruch. Vo ?vaj?iarsku sa zrodila svojho ?asu moderná vysokohorská turistika. Popredná strediská ako St. Moritz, Zermatt a Davos sa stali symbolom luxusnej dovolenky pre bohatú klientelu z celého sveta.[17] Náv?tevníci obdivujú v celej krajine nádhernú prírodu, ?isté a upravené prostredie, rozvinuté ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z náv?tev miliónov turistov má ?tát ka?doro?ne ve?ky zisk. Okrem tradi?nych zameraní (letné a zimné ?porty, rekreácia, horolezectvo, kúpe?níctvo) sa rozvinul tie? obchodno-kongresovy turizmus pre ?udí so ?peciálnymi po?iadavkami.
Obyvate?stvo
upravi?Vo ?vaj?iarsku dnes ?ije pribli?ne 9 miliónov obyvate?ov. Priemerná hustota za?udnenia dosahuje 206 obyvate?ov/km2. Obyvate?stvo a sídla sú sústredené na ?vaj?iarskej plo?ine, najvyznamnej?ej hospodárskej oblasti ?tátu. Hustej?ie za?udnená je aj oblas? ?enevy. Populácia je národnostne r?znorodá. V???inu obyvate?ov tvoria tzv. nemeckí ?vaj?iari (resp. Nemci, 62?%), ?alej francúzski ?vaj?iari (resp. Francúzi, 23?%) a talianski ?vaj?iari (resp. Taliani 8?%).[13]
P?vodní obyvatelia Retorománci (Rumantsch, 0,5?%) sú potomkovia dávnych obyvate?ov vychodného ?vaj?iarska ?– Rétov a v sú?asnosti predstavujú len národnostnú men?inu. Cudzinci tvoria pribli?ne 10?% z obyvate?stva krajiny. Sú preva?ne z európskych krajín (pris?ahovalci z byvalej Juhoslávie 5?%, Turci 0,6?%, Albánci 1,3?%, ?panieli 1,1?% a iní).
K prednostiam ?vaj?iarov patrí usilovnos?, precízna práca a ob?ianska disciplína. Byvajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vz?ahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve ?ijú alebo odkia? pochádzajú. ?vaj?iarom sú vlastné také vlastnosti, akymi sú napr. trpezlivos?, vytrvalos?, spontánnos? a ?estnos?, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tie? ?al?ie vlastnosti, ako zdravé sebavedomie, nezávislos? a spoliehanie na seba samého sú pestované odmali?ka a podria?uje sa im chod rodiny i ?koly. ?
Jazyk
upravi?Jazyky ?vaj?iarska | |
---|---|
?
Mapa roz?írenia jazykov vo ?vaj?iarsku | |
úradny jazyk(y) | francúz?tina, nem?ina, talian?ina, rétoromán?ina |
Hlavny jazyk imigrantov | albán?ina, chorvát?ina, angli?tina, portugal?ina, srb?ina, ?paniel?ina, ture?tina, ukrajin?ina |
Hlavny cudzí jazyk(y) | angli?tina |
Jazyk(y) nepo?ujúcich | nemecky jazyk nepo?ujúcich, francúzsky jazyk nepo?ujúcich, taliansky jazyk nepo?ujúcich |
Vzh?ad be?nej klávesnice |
?va?iarsko má tri oficiálne úradné jazyky: nem?ina, francúz?tina a talian?ina (?lánok 70 ústavy), ale ?tyri národné jazyky t.?j. okrem tychto troch e?te rétoromán?inu (?lánok 4 ústavy). Nemecky rozpráva 62?% obyvate?ov preva?ne v centrálnej, vychodnej a severnej ?asti krajiny. Francúzsky hovorí 23?% obyvate?ov ?ijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchatel, a ?eneva) a taliansky hovorí 8?% obyvate?ov ?ijúcich preva?ne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí 0,5?% populácie, preva?ne v kantóne Graubünden na juhovychode. Napriek jazykovym rozdielom sa v???ina obyvate?ov krajiny pova?uje za ?vaj?iarov.
Na oficiálnej úrovni sú pou?ívané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpe?ené simultánne prekladanie medzi tymito jazykmi. Hovorová nem?ina, tzv. ?vaj?iarska nem?ina, je odli?ná od spisovnej nem?iny (sú to vlastne mnohé a odli?né ?vaj?iarske dialekty), oficiálne je ale pou?ívaná spisovná nem?ina. ?vaj?iarska francúz?tina ?i talian?ina sú ?aleko menej odli?né od svojich, ?domovskych“ jazykov. V ?kolách je vyu?ba aspoň jedného ?al?ieho z oficiálnych jazykov povinná, v???ina ?vaj?iarov je teda bilingválna.
Nábo?enstvo
upravi?Sloboda vierovyznania je garantovaná ?vaj?iarskou ústavou (?lánok 15 ústavy). Referendom v roku 1973 boli z ústavy vypustené ?lánky brániace jezuitskému rádu usadi? sa v krajine, ktoré boli sú?as?ou ústavy od roku 1848. V krajine neexistuje oficiálna ?tátna cirkev, v???ina kantónov (okrem ?enevy a Neuchatelu) v?ak finan?ne podporuje bu? Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo ?vaj?iarsku reformovanú cirkev.
?vaj?iarsko bolo v 16. storo?í vyznamnym centrom zwinglo-kalvínskej (t. j. ?vaj?iarskej) reformácie. P?sobili tu Ulrich Zwingli v Zürichu, Ján Kalvín v ?eneve a taktie? aj reformátori Theodor Beza, Heinrich Bullinger, Viliam Farel a iní.
Zastúpenie príslu?níkov jednotlivych vierovyznaní: rímski katolíci 41,82?%, ?vaj?iarska reformovaná cirkev 33,04?%, iní protestanti 1,94?%, Svedkovia Jehovovi 0,49?%, moslimovia 4,26?%, pravoslávni 1,80?%, hinduisti 0,38?%, ?idia 0,25?%, budhisti 0,25?%, starokatolíci 0,18?%, bez vyznania 11,11?% a iní.
Sídla
upravi?Hlavné mesto ?vaj?iarska je Bern[18] (133 tisíc obyvate?ov v roku 2017). Najv???ie mesto, hospodárske a kultúrne stredisko je v?ak Zürich (pribli?ne 400 tis. obyv.), sídlo mnohych bánk, podnikov a medzinárodného obchodu. Pri ?enevskom jazere le?í ?eneva (pribli?ne 200 tis. obyv.), obchodné stredisko a sídlo medzinárodnych in?titúcií. D?le?itú dopravnú polohu má prístav Bazilej (168 tis. obyv.).[14]
Poradie | Mesto | Po?et obyvate?ov | Kantón | |||
---|---|---|---|---|---|---|
1990 | 2000 | 2004 | 2015 | |||
1. | Zürich | 365 043 | 363 272 | 345 236 | 396 027 | Zürich |
2. | ?eneva | 171 042 | 177 964 | 178 487 | 194 565 | ?eneva |
3. | Bazilej | 178 428 | 166 558 | 164 964 | 168 620 | Bazilej-mesto |
4. | Bern | 136 338 | 128 634 | 122 304 | 140 634 | Bern |
5. | Lausanne | 128 112 | 124 914 | 117 389 | 135 629 | Waadt |
6. | Winterthur | 86 959 | 90 483 | 92 818 | 106 778 | Zürich |
7. | Luzern | 61 034 | 59 496 | 57 501 | 81 284 | Luzern |
8. | Sankt Gallen | 75 237 | 72 626 | 70 533 | 75 310 | Sankt Gallen |
9. | Lugano | 39 708 | 43 537 | 48 865 | 63 668 | Tessin |
10. | Biel/Bienne | 51 893 | 48 655 | 48 642 | 53 667 | Bern |
Kultúra
upravi??vaj?iarska kultúra vznikala na rozhraní okolitych kultúrnych oblastí, ktorymi bola ovplyvnená. ?asom sa v?ak vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ?a?ké hovori? o ?vaj?iarskej kultúre ako o homogénnej, ke??e sa sama delí pod?a jazykovych oblastí. Pre krajinu je typické najm? vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho ?vaj?iarskych umelcov je pokladanych v tychto krajinách za ich vlastnych.
Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spo?iatku na svedomí cirkev, nesk?r me??ania a patriciát, ke??e krajina nebola na rozdiel od zvy?ku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo najm? stavite?stvo (románske katedrály v Berne, Sione, Chure, ?eneve, gotická katedrála v Lausanne, renesan?né kostoly v Ticine ?i radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, barokové klá?tory v Einsiede a St. Gallene). Cudzí stavitelia, pri?ahovaní v???ou slobodou krajiny, vybudovali krásne centrá miest ako Bern, Freiburg, Luzern ?i St. Gallen. ?vaj?iarsko prispelo podstatnym dielom k rozvoju modernej architektúry (Le Corbusier, Mix Bill), maliarstva (Felix Vallotton, Paul Klee) a sochárstva (Alberto Giacometti, Jean Tinguely).
Hudba
upravi??vaj?iarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa v?ak podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ?udovymi tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobnym nástrojom zvlá?tnym pre ?vaj?iarsko je dychovy nástroj alphorn, v minulosti pou?ívany pastiermi. S hudbou sa tradi?ne spája zvlá?tny druh spevu jódlovanie. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, ako DJ Bobo, skupina Yello, skupina Celtic Frost, ktorá polo?ila základy metálu a tie? progresívni thrasheri Coroner.
Literatúra
upravi??o sa tyka literatúry, je rozdelené pod?a jazykovych oblastí na ?tyri ?asti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15.?–?16. storo?ia. K najznámej?ím dielam ?vaj?iarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo ?vaj?iarska v?ak pochádzali aj iní autori: Jean-Jacques Rousseau bol zo ?enevy, kritik a historik Jacob Burckhardt, ?i ?al?í spisovatelia ako Gottfried Keller, Conrad Ferdinand Meyer, Jeremias Gotthelf a Charles Ferdinand Ramuz. Hermann Hesse a Carl Spitteler získali za svoje diela Nobelovu cenu. V 20. storo?í to boli najm? Friedrich Dürrenmatt a Max Frisch.
V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktie? pod?a jazykovych oblastí), ale i nieko?ko celo?tátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. ?vaj?iarska verejná vysielacia spolo?nos? SRG SSR idée suisse vysiela televízny program v jazykovych mutáciách pre ka?dú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).
Sviatky a prázdniny
upravi?Oficiálnymi sviatkami ?vaj?iarska sú:
- Novy rok (1. január)
- Ve?kono?né sviatky (od piatku do pondelka)
- Nanebovstúpenie Pána
- Sv?todu?ná nede?a a pondelok
- Národny deň (1. august)
- Federálny deň modliacich sa (dni v?akyvzdanie v Septembri)
- Vianoce (25. a 26. december)
- vo v???ine kantónov je tie? sviatkom Sviatok práce (1. máj) a niektoré dni medzi Vianocami a Novym rokom.
Deň nanebovstúpenia Pána je tie? nazyvany Banntag (hrani?ny deň), kedy ?udia pod?a tradície si skontrolujú svoje hrani?né kamene a ?ehnajú svojim poliam. Táto tradícia je stále ?ivá a v mnohych obciach sú ?udia sprevádzaní hudobníkmi. Vianoce sú najpopulárnej?ím sviatkom v krajine. Na ?tedry ve?er mávajú ?udia bohatú ve?eru a dávajú si dar?eky, 26. decembra sa navzájom nav?tevujú. Na Silvestra budia posledného ?lena rodiny, ktory e?te nevstal z postele pokrikom Silvester!. Príchod nového roka oslavujú podobne ako v???ina kres?anského sveta.
Poznámky
upravi?- ↑ Bern sa ozna?uje ako "spolkové mesto" (nemecky: Bundesstadt; francúzsky: ville fédérale; taliansky: città federale; rétorománsky: citad federala). ?vaj?iarske právo neur?uje hlavné mesto ako také, ale federálny parlament a vláda sídlia v Berne, zatia? ?o ostatné federálne in?titúcie, ako napríklad federálne súdy, sú v inych mestách (Bellinzona, Lausanne, Luzern, Neuchatel, St. Gallen a i.).
Referencie
upravi?- ↑ BERNER, Elizabeth Kay; BERNER, Robert A.. Global Environment: Water, Air, and Geochemical Cycles - Second Edition. [s.l.]?: Princeton University Press, 2025-08-14. Google-Books-ID: bRDbbGQP0xgC. Dostupné online. ISBN 978-1-4008-4276-6. (po anglicky)
- ↑ BfS: 9 Millionen Menschen in der Schweiz [online]. 20 Minuten, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ FLEINER, Thomas; MISIC, Alexander; T?PPERWIEN, Nicole. Swiss Constitutional Law. [s.l.]?: Kluwer Law International B.V., 2025-08-14. Dostupné online. ISBN 978-90-411-2404-3. (po anglicky)
- ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z?originálu.
- ↑ US is still by far the richest country, China fastest growing [online]. web.archive.org, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z?originálu.
- ↑ BOWERS, Simon. Franc's rise puts Swiss top of rich list. The Guardian, 2025-08-14. Dostupné online [cit. 2025-08-14]. ISSN?0261-3077. (po anglicky)
- ↑ BACHMANN, Helena. Looking for a better quality of life? Try these three Swiss cities [online]. USA TODAY, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TAYLOR, Chloe. These cities offer the best quality of life in the world, according to Deutsche Bank [online]. CNBC, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Paris and Zurich are now the world's costliest cities due to COVID-19 [online]. euronews, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ COPYRIGHT 2020, Nomos. Titel [online]. www.nomos-shop.de, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. (po nemecky)[nefunk?ny odkaz]
- ↑ Gletscherschwund [online]. Tages-Anzeiger, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ SCHMOCK, Nico. Die Schweiz als "Willensnation"? Die Kernelemente des Schweizer Selbstverst?ndnisses. [s.l.]?: [s.n.], 2025-08-14. Dostupné online. ISBN 978-3-668-87199-1. (po nemecky)
- ↑ a b c d GAJDO?, Alfonz a KOL.. Regionálna geografia Európy. 1. vyd. Bratislava?: Veda, vydavate?stvo Slovenskej akadémie vied, 2013. S.?105?–?116.
- ↑ a b c d e ZA?KOVá, Magdaléna. Geografia Európy: tercia. 1. vyd. Bratislava?: Po?ana, 2001. S.?44,45.
- ↑ a b c KOL., preklad Katarína Bukovenová. Zemepis sveta: ve?ká detská encyklopédia. 2. vyd. Bratislava?: Slovart, 2000. S.?107.
- ↑ a b Europe?:: Switzerland — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z?originálu.
- ↑ a b c ZUBRICZSKY, Gabriel. Geografia ?tátov sveta. 1. vyd. Bratislava?: MAPA Slovakia Plus, 2009. S.?26.
- ↑ Bern.?In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava?: Encyklopedicky ústav SAV; Veda, 2001. 686?s. ISBN 80-224-0671-6. Zv?zok 2. (Bell – Czy), s.?56.
Literatúra
upravi?- MEYER, Werner H. ?– KREIS, Georg: Dějiny ?vycarska. Praha?: Nakladatelství Lidové noviny, 2019. 291 s. ISBN 978-80-7422-304-4
Pozri aj
upravi?Iné projekty
upravi?- ? Commons ponúka multimediálne súbory na?tému ?vaj?iarsko
Externé odkazy
upravi?- orgány ?vaj?iarskej konfederácie
- ?vaj?iarsko (de)
- Portál Slovákov vo ?vaj?iarsku (sk)
- naviga?ná mapa ?vaj?iarska so satelitnym záberom (de, fr, en, it)
- Informácie o európskych krajinách > ?vaj?iarsko - stru?ne (sk, en)
- Informácie o európskych krajinách > ?vaj?iarsko - podrobne (sk, de, en, fr) Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine
- Jozef Bielik: Hríbov smrte?ny omyl alebo Zvo? si svojho zlodeja
- Informa?ny portál pre Slovákov ?ijúcich vo ?vaj?iarsku (sk)
- Zdru?enie Slovákov vo ?vaj?iarsku (sk) Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine